Niektorí ma poznáte, a tým obyvateľom, ktorí ma nepoznajú, sa predstavím. Volám sa MICHAL BIZOŇ a som konateľom obchodnej spoločnosti. Narodil som sa 25. februára 1962. Môj otec bol elektrikár a mama zdravotná sestra. S manželkou Lenkou sa snažíme vychovať naše tri dcérky čo najlepšie a verte mi, v dnešnej dobe je to denný boj.

Vyrastal som v Púchove, detstvo som doslova prebehal po Lachovci a pri Váhu. Veľa času som strávil u môjho deda Jána Bizoňa, s ktorým som často chodil do hôr a pod jeho obľúbený vrch Strážov. Práve dedo mi vštepil kladný vzťah k prírode a rešpekt voči nej.

Základnú školu som absolvoval na Komenského. So spolužiakom Jarom Cíchom sme sa dokonca stali na tri minúty hereckými tvárami vo vtedajšej Česko-slovenskej televízii, keď sme ako chlapci vyšívali v relácii Lastovička.

Následnou školskou etapou bolo púchovské gymnázium, kde mi počas štúdií učaroval, v tej dobe netradičný šport - karate, vďaka môjmu prvému trénerovi Paľovi Riškovi, ktorému chcem touto cestou poďakovať. V tomto mladíckom období som kopával hrobové jamy a robil obruby okolo hrobov, keďže som mal sen kúpiť si motorku. Bola to veľmi ťažká robota, no napokon som si tú motorku mohol dovoliť. Som húževnatý.

Počas štúdií na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene som si prešiel aj skúškou odolnosti. Býval som v starej ubytovni, kde sme si museli sami kúriť v kachliach, ale ráno aj tak bývala námraza v izbe.